"babo raď." Neexistuje žiadna rada. Každý človek je iný, jedinečný. To čo by platilo na mňa, nebude platiť na iného . Pokiaľ sa to stane raz za čas, tak sa to asi dá, pokiaľ je to trvalé to už je ťažšie...a ako to vidím pomoc tiež nieto od koho očakávať. Našťastie my máme dobrých susedov.
niekedy si to ani neuvedomíme a zapraceme, čo sa dá. Manželova mama bola v tomto super, nič zbytočné neskladovala. Ja som sa to naučila od nej. Ale pri jarnom a jesennom upratovaní sa vždy niečo nájde. Niekedy si pri upratovaní poviem tomuto ešte dám "šancu," ibaže ak to stojí ďalší1/2 rok už sa nezľutujem. A ten pocit po uprataní je super.
na spektre teraz chodí seriál o nutkavých zberačoch, každý večer. oplatí sa pozrieť si to. je to vlastne duševná porucha prejavujúca sa nutkavým zberaním vecí, ktoré ten človek nikdy nepoužije. Môže byť až životu nebezpečná, pretože tí ľudia si zapracú dom od pivnice až po povalu a niečo na nich môže spadnúť a zadusiť ich, alebo je tam toľko špiny, že ochorejú na rozne infekcie a podobne. V USA trpí touto chorobou až 3 miliony ľudí. V tom seriáli ukazujú ako im snažia sa pomocť vypratať domy, ako to zvládajú/nezvládajú za pomoci psychologov, organizačného tímu aj rodiny. je to poučné. často im ide o to aby sa k nim mohli vrátiť deti alebo aby ten dom úrady nezbúrali. Obvykle tá porucha začne po tom, čo niečo ten človek stratil v živote, najčastejšie partnera alebo aj dieťa, zaplňa tým tú prázdnotu, ktorá po ňom zostala s kotrú nespracoval. Boli tam aj muži ktorí napr. za kovový odpad ktorý doma zhromažďovali dostali 4 000 dolarov a podobne, teda nie len ženy. Asi je dobre si všímať čiu sa nám takáto "vášeň" nevymyká z rúk a neprerastá doslova cez hlavu. Vedieť sa vzdať nepotrebných vecí ja aj znakom duševného zdravia.
skúsim sa pozrieť . Súhlasím s tým, čo ste napísali. Osobne poznám ženu, ktorá musí nakupovať, za každú cenu, pred výplatou si napožičiavala a kupovala aj to, čo nepotrebovala - šaty, topánky, látky. Potom mala problém peniaze vrátiť. Nakoniec jej v okolí už nik nechcel požičať. Druhá moja známa si kupovala hoci nepotrebné veci, keď bola v strese za "odmenu," ibaže stresu bolo veľa... A do tretice aj v našom meste našli mŕtvu ženu v byte, keď byt otvorili izby boli skoro po strop zapratané odpadom. Škoda, že si to nikto nevšimol, možno všimol a nekonal. Želám peknú nedeľu.
ďaleko a veci riešiť s pokojom. Aj my vždy na jar a na jeseň triedime a upratujeme, lebo v naších malých činžiakových bytoch, treba aj vyradiť nepotrebné veci. Zase som nebola prekvapená, lebo z Tvojho pera vychádzajú len užitočné a zaujímavé články zo života. Pozdravujem a prajem všetko dobre.:-) K+
pravdu, v bytovke je to horšie, no v takom dome sa to niekomu darí zapratať. Aj ja priebežne veci triedim, ale z času- na čas sa čosi nahromadí.Jesenné a jarné upratovanie je super. A ten pocit...! Paráda... Ešte k tým veciam, ku ktorým má človek citový vzťah. Keď som sa vydávala môj brat mal 14 rokov, otvoril pokladničku a kúpil mi svadobný dar - sošku bieleho ľadového medveď, opatrujem ho aj 42 rokov. Možno by to nikto považoval za gíč, ale pre mňa má veľkú citovú cenu.
Tak tomu sa povie: